5 - Určovanie rýdzikov (makroznaky) - Jamrich Michal

Určovanie rýdzikov (makroznaky)

Rod Lactarius a rod Lactifluus (pod spoločným slovenským názvom - rýdziky) patria do čeľade Russulaceae, kde zaraďujeme ešte rod Russula (plávky), ktorý je (čo sa týka počtu druhov) najväčším rodom tejto čeľade, a rod Multifurca, ktorý je naopak počtom zástupcov najmenším rodom tejto čeľade (stojí na rozmedzí plávok a rýdzikov). Rýdziky a plávky zaberajú samostatné a unikátne miesto v systematickom členení húb. Sú to mykorízne huby (viažu sa na určitý druh stromu, dreviny, rastliny, ako hostiteľa). Od ostatných lupeňovitých húb sa dajú jednoducho rozlíšiť podľa charakteru ich dužiny, ktorá je lámavá (zložená z guľovitých buniek), teda nie vláknitá (ktorá sa trhá po vláknach). Dá sa to pozorovať pri rozlomení, prípadne odlúpnutí, časti dužiny, ktorá sa láme (štiepi) ako krieda, či dužina jablka. Rýdziky, na rozdiel od plávok, produkujú po poranení mlieko (najviac viditeľné na lupeňoch a dužine klobúka, ale za suchého počasia a pri starých plodniciach nemusí byť tento základný znak viditeľný), ktoré je aj v závislosti od jednotlivého druhu hojné, alebo nehojné, môže byť výrazne kvapalné (tečie), alebo skôr tuhšie (krémovitá konzistencia). Mlieko máva rôznu farbu, pričom sa často vplyvom reakcie so vzduchom jeho farba mení, a to buď samostatne (po jeho izolovaní), alebo (aj) v kontakte s dužinou (lupeňmi). Ďalšími makroskopickými rozlišovacími znakmi rýdzikov od plávok sú pri rýdzikoch skôr tlmenejšie, menej žiarivé (menej jasné, menej živé) farby klobúkov, ako aj menší kontrast medzi bledou farbou hlúbika a jasnou (živou) farbou klobúka, tak ako to vidíme často u plávok, kde je tento kontrast značný. Rýdziky majú v tomto smere hlúbik častejšie sfarbený podobne (aj keď často bledšie) ako ich klobúk. Pre rýdziky je navyše často (pri veľa druhoch) typickým znakom zónovanie (kruhovanie) na klobúkoch, plstnatý (chĺpkatý) okraj klobúkov a ďubkovaný (skrobikulátny) povrch hlúbikov. Spomeniem ešte častú prítomnosť lupienkov (ide o kratšie lupene, ktoré nesiahajú od okraja klobúka až k hlúbiku) medzi lupeňmi u rýdzikov, pričom plávky takéto lupienky majú iba výnimočne.

Určovanie (identifikácia) rýdzikov na základe makroskopických znakov je vo všeobecnosti zložitá a náročná na čas a množstvo informácií, ktoré si musíme všímať a poznamenať buď priamo v teréne (niektoré musíme priamo na mieste nálezu), alebo neskôr na základe dodatočného opisu plodnice. Výhodou tohto rodu však je, že vo väčšine prípadov sa dá huba určiť aj makroskopicky, čo sa pri niektorých iných rodoch povedať nedá. Sú druhy rýdzikov, ktoré sú rozpoznateľné pomerne ľahko, kedy si stačí všimnúť iba niektoré hlavné znaky plodníc, biotop (dreviny na okolí), a máme hubu určenú. Samozrejme počet druhov, ktoré dokážeme takto rýchlo a presne identifikovať stúpa od skúseností určovateľa, ktorý si tieto druhy ,,napozerá“.

Potom sa však dostaneme k druhom (a tých je oveľa viac), kde hubu nedokážeme identifikovať iba na základe fotografie (alebo ,,letmého“ pozretia), ale musíme poznať čo najväčšie množstvo popisných informácií (znakov), a to hlavne takých, ktoré nie je vidno priamo z urobených fotografií. Pri podrobnom preskúmaní nájdených plodníc máme ale veľkú šancu ,,náš“ rýdzik správne identifikovať. Takýmto spôsobom môžeme určiť až cca 70-80 % nálezov, pokiaľ máme dostupnú literatúru, znalosti, skúsenosti, …, a v neposlednom rade šťastie, že nájdeme plodnice v rôznych vývojových štádiách vrátane čerstvých, dospelých plodníc. Samozrejme ak by sme mali možnosť aj mikroskopického preskúmania položky, dá nám to potrebnú istotu, otvorí nové možnosti porovnania podobných druhov, a práve to je cesta za presným určením takmer všetkých nálezov.

Či už sa snažíme hubu identifikovať s pomocou kľúča, našich znalostí s následným porovnávaní príbuzných (podobných) druhov v knihách a atlasoch, vždy sme odkázaní na dostatočné množstvo popisných informácií, a to aj takých, ktoré sa nedajú zistiť iba z fotografie. Nakoľko je ťažké si všetko zapamätať priamo na mieste nálezu (hlavne keď nájdeme a skúmame v jeden deň viac druhov), je nutné naše zistenia nejakým spôsobom zachytiť s možnosťou ich ďalšieho využitia. Osobne som začínal s písaním poznámok priamo v teréne, neskôr som si vytvoril popisný formulár, do ktorého som iba dopĺňal pozorované znaky a nakoniec som prešiel k využívaniu diktafónu, čo sa mi vidí ako najvhodnejšie (hlavne z časového hľadiska). Výhodou je, že sa nezdržiavam písaním, proste popri fotení a pozorovaní plodníc, tieto nahlas popisujem, alebo si hovorené poznámky nahrám neskôr v daný deň pokiaľ si jednotlivé znaky nálezu ešte pamätám, a následne (keď si nájdem čas) tieto zistenia doma prenesiem do písanej podoby. Na základe takto získaných informácií, spolu s urobenými fotografiami plodníc (najlepšie je mať nafotených viacero pohľadov na plodnicu – plodnice) sa snažím hubu makroskopicky určiť. 


Z hľadiska znakov a informácií, ktoré je potrebné si všímať za účelom určenia druhu, uvediem tie, ktoré bývajú často v tomto smere užitočné. Pre prehľadnosť budem ďalej písať skôr heslovito a viacmenej stručne. 


BIOTOP:

Stromy (v okruhu 10-20 metrov): smrek, jedľa, borovica, smrekovec, buk, dub, lieska, osika (topoľ), breza, hrab, jelša, vŕba, gaštan, rôzne kríky, iné stromy, ...

Veľkosť (vek) stromov : ... mladé, staré, náletové dreviny, ...

Pohľad na les celkovo : ihličnatý, zmiešaný, listnatý, malá skupina stromov, remízka, park, ...

Charakteristika miesta nálezu, polohy, geologického podložia : vnútri lesa, na okraji, na lúke, podmočené miesto, suché miesto, pri chodníku, ..., expozícia (svah, alebo rovina), nadmorská výška, druh podložia (zásadité - vápencové, alebo skôr kyslé podložie, neutrálne podložie), ...

Substrát na mieste nálezu : ihličie, listy, rašelinník (mach), tráva, iný bylinný porast, pôda (hlina, aká ... kamenistá, piesočnatá, ílovitá), ...


POHĽAD NA PLODNICE:

Spôsob rastu : jednotlivo, skupinovo

Počet plodníc : 1, 2-3, 4-10, 10 a viac

Vek nájdených plodníc : mladé, dospelé, staré


KLOBÚK:

Pri niektorých znakoch (tvar, farba, ...) si všímame prípadné rozdiely medzi mladými, dospelými a starými plodnicami. Správne preskúmanie povrchu a charakterových vlastností pokožky klobúka (pokiaľ možno u dospelých, čerstvých plodníc) je veľmi dôležité pre určovanie.

Vzhľad celkovo : mäsitý, tenko mäsitý, pravidelný (kruhovitý), nepravidelný

Priemer : ...cm (mm) – meriame dospelé plodnice

Tvar : klenutý, plocho klenutý, plochý, v strede vtlačený, s hrboľom v strede (tupý, ostrý, výrazný, nevýrazný), lievikovitý, ...

Pokožka klobúka :

   - najprv je potrebné uviesť počasie za akého opisujem plodnice: sucho, vlhko, dlhotrvajúci dážď, dlhotrvajúce sucho, ....

   - hladká, lysá, zamatová, plstnatá (chĺpkatá), šupinatá (šupinkatá), zrnitá, hrboľkatá (bradavičkatá), žilkovaná (radiálne, sieťovane), vláknitá (výrazne, pritlačene), zvrásnená (akoby skrčená, vráskavá), hrboľatá (výrazné, väčšie ako bradavičky), rozpukaná - poznámka: u niektorých druhov sa radiálne zvrásnenie pokožky prejaví až pri zasychaní plodnice.

   - suchá, hygrofánna, lesklá, matná, viskózna (lepkavá), slizká - poznámka: pri suchom počasí vyskúšame, či je pokožka lepkavá tzv. testom bozkom, kedy prejdeme navlhčenou perou po pokožke klobúka (zvlhčíme ju) a tým dokážeme zistiť jej ,,utajenú“ lepkavosť, resp. charakter povrchu z tohto hľadiska.

Okraj klobúka : ten musíme popisovať a všímať si samostatne, často má iný charakter ako zvyšok klobúka, prípadne sú na ňom iné dôležité znaky

   - podvinutý, nadol zahnutý, rovný, vyhnutý dohora, zvlnený, laločnatý, ...

   - hladký, lysý, zamatový, plstnatý - chĺpky (dlhé, krátke, suché, lepkavé, zlepené do zhlukov), šupinatý, zrnitý, hrboľkatý, zvrásnený (akoby skrčený), vláknitý, ryhovaný (výrazne, nevýrazne, dlhé ryhy, krátke ryhy), kanálikovitý - drážkovaný (hrubšie ako ryhy, skôr akoby hrubo radiálne zvrásnený, drážkovaný), vrúbkovaný (malé oblé zúbky), rovný (ostrý), popraskaný, ...

Zónovanie : ide o farebné (vodnaté) kruhy, alebo škvrny (ďubky) na povrchu klobúka, pričom škvrny (ďubky) sa často vyskytujú aj na hlúbiku a sú dôležitým rozpoznávacím znakom (pri ďubkách na hlúbiku hovoríme o skrobikulátnom povrchu). O zónovaní hovoríme v prípade, že sa vyskytujú kruhové zóny (môžu byť vytvorené aj z malých škvrniek, ktoré sú usporiadané v kruhoch), buď inej farby, alebo aj štruktúry v porovnaní so zvyškom klobúka.

   - Kruhovanie : výrazné (aj farebne, skôr vodnaté), nevýrazné, v strede, smerom k okraju, iba na okraji, jeho farba ....

   - Škvrny (ďubky) – výrazné, nevýrazné, aj s preliačením (ďubky), veľké množstvo, ojedinelé, v strede, smerom k okraju, iba na okraji, ich farba ....

Farba : dôležitý rozlišovací znak, pigmentové bunky rýdzikov sú vo všeobecnosti dosť odolné a trváce, teda farebne stabilné, a aj po dlhotrvajúcich dažďoch si zachovávajú svoju farbu (nie sú rozpustné vo vode), iba niektoré druhy vplyvom tohto faktoru výrazne menia farbu (sú nasiakavé, inak povedané hygrofánne). Farby väčšinou blednú vplyvom veku u starších plodníc, najmä za suchého počasia. Vo všeobecnosti sú farby za vlhkého počasia viac výrazné a tmavšie, za sucha svetlejšie (bledšie). Taktiež zónovanie býva ovplyvnené suchým počasím, môže byť menej výrazné alebo vymiznuté. Dôležité je sledovať farbu u mladých aj starých plodníc a všímať si rozdiely, mnohé druhy sú farebne veľmi variabilné.

   - jednoliata, nejednotná (zmeny, prechody viacerých farieb), v strede (aká ...), smerom k okraju (aká ...), okraj (bledší, tmavší, aký ...), fľakatá (väčšie nepravidelné fľaky inej farby, aké ...), mladé plodnice (tmavšie, bledšie, aké ...)


LUPENE:

Dôležitá je najmä ich hustota, výška, pripojenie na hlúbik, výrazné rozvidlenie, alebo anastomózy (prepojenia medzi jednotlivými lupeňmi akoby priečnymi spojkami), farba. Ako vždy si všímame tieto znaky na dospelých plodniciach (pokiaľ je to možné), ale napríklad farbu aj na plodniciach mladých.

Pripojenie : pripojené, mierne zbiehavé, zbiehavé, zúbkom zbiehavé

Hustota : veľmi husté, husté, stredne husté, riedke, veľmi riedke

Ako viacero iných znakov, aj hustota lupeňov do istej miery závisí od subjektívneho posúdenia pozorovateľa. Pre objektívnejšie posúdenie s možnosťou porovnania hodnôt pri ďalších nálezoch je vhodné a užitočné vypočítať tzv. ,,lupeňový index". Jeho hodnotu vypočítame vynásobením priemeru klobúka skúmanej plodnice s počtom lupeňov na 1 cm napočítaných v strede lupeňov (stred vzdialenosti od hlúbika k okraju). Tento lupeňový index by mal objektívne odzrkadlovať reálnu hustotu lupeňov určitého druhu nezávisle od toho, či je plodnica mladá (menší priemer klobúka a zdanie hustejších lupeňov), alebo stará (väčší priemer klobúka a zdanie redších lupeňov). Tento index však zatiaľ nie je súčasťou popisov mykológov v už vydaných publikáciách, ale v budúcnosti by mohol byť vhodným prínosom pri rozlišovaní podobných druhov, kde hustota lupeňov je dôležitým makroskopickým znakom (napr. Lr. ruginosus / Lr. pterosporus).

Výška, šírka : tenké, hrubé, vysoké (nad 5 mm), stredne vysoké (2-5 mm), nízke (menej ako 2 mm)

Rozvidlenie : prestriedané lupienkami (výrazne, málo, prípadne pomer ich dĺžky k dĺžke lupeňa), rozvidlené (veľa, málo, iba pri hlúbiku, nielen pri hlúbiku), anastomózne (pri hlúbiku, inde)

Pružnosť: pružné, krehké

Farba : mladé plodnice .... , dospelé plodnice .... , staré plodnice ...

Škvrny na lupeňoch: farba ....

Zmena farby po poškodení : reakciou mlieka dochádza často k zmene farby poraneného miesta na lupeňoch, práve tento znak je potrebné si všímať, a to aj v priebehu času (niekedy aj hodín).

   - hneď (do 20 sekúnd) .... , neskôr (5-10 minút) .... , nakoniec (aj po hodinách) ....


MLIEKO:

Veľmi dôležitý rozlišovací znak jednotlivých druhov. Mlieko je najlepšie skúmať na lupeňoch, prípadne dužine klobúka (v hlúbiku nebýva také hojné, alebo skoro žiadne). Na tieto účely si vyberáme čerstvé, skôr mladšie plodnice, ktoré majú mlieka viac, ako tie staré. Všímame si farbu ihneď po vytečení, postupnú zmenu farby pri reakcií so vzduchom (niekedy je pomerne rýchla, inokedy pomalšia), konzistenciu, a jeho chuť. Chuť mlieka skúšame samostatne, teda nie s dužinou (tú skúšame zvlášť). Kvapneme malé množstvo na špičku jazyka a snažíme sa registrovať jeho chuť. Tá môže byť okamžite identifikovateľná (napr. ihneď štípe), ale môže sa prejaviť až po čase, prípadne ako dochuť (na špičke jazyka, celkovo, vzadu v hrdle). Mlieko niekedy mení svoju farbu iba v kontakte s dužinou, prípadne priamo na lupeňoch, ale izolované na biely papier svoju farbu meniť nemusí, a opačne. Preto tieto vlastnosti skúmame osobitne. Pozorujeme zmeny až do zaschnutia mlieka. Ako som už uviedol, mlieko izolujeme (necháme kvapnúť, otrieme) na biely papier, a ako ďalší ,,pokus“ môže byť pozorovanie zmeny farby mlieka pri jeho izolovaní na sklo. Dôležitý, u niektorých druhov aj hlavný, makroskopický rozlišovací znak je reakcia mlieka na KOH (20 %).

Množstvo a konzistencia: hojné alebo nehojné (málo, žiadne), či tečie, kvapká, už po otretí lupeňov, alebo pomalšie, teda má krémovú, tučnú, konzistenciu, či je ako syrovátka (hrudkovité).

Rýchlosť a spôsob zasychania : zasychá na lupeňoch rýchlo, v kvapkách (guľôčkach, zhlukoch), pomaly

Farba na lupeňoch ihneď po vytečení : vodnaté (číre), vodnato biele, biele (belavé, bielo krémové), oranžové, červené, ...

Zmena farby reakciou so vzduchom na lupeňoch (dužine), treba sledovať dlhšie, niekedy sa zmeny prejavia až po desiatkach minút :

   - nemenné, žlté (výrazne, nevýrazne, po ako čase ....), fialové - modrasté (po akom čase ....), ružové (po akom čase ....), červené (po akom čase ....), vínovo červené (po akom čase ....), zelené (šedo zelené, po akom čase ....), šedé (po akom čase ....), hnedé (po akom čase ....), iné pozorovania ...

Zmena farby po izolovaní na biely papier: nemenné, mení sa (ako ...., ako rýchlo ...., ako nakoniec zaschne ....)

Reakcia na KOH : žlté, žlto oranžové, oranžové, iné ...

Chuť : Sledujeme aj jej zmenu, teda aká je ihneď po ochutnaní, aká neskôr. Je jasné, že tento znak je dosť subjektívny (každý má iné vnímanie chutí), ale základné chute je možné rozlišovať (napr. či niečo štípe, alebo nie).

   - mierna, veľmi štipľavá (až pálivá, doslova spáli špičku jazyka a otupí chuťové bunky), štipľavá, jemne štipľavá, korenistá, horká, zvieravá (trpká), nepríjemná, aromatická, ...


DUŽINA:

Ako som uviedol vyššie, dužina rýdzikov je špecifická svojou štruktúrou (nie je vláknitá, ale je lámavá). Sledujeme aká je v klobúku, ale aj hlúbiku. Okrem konzistencie a farby (zmena farby dužiny na reze a rýchlosť zmeny, ale závisí aj od celkovej kondície plodnice a enviromentálnych faktorov), skúšame chuť dužiny a vôňu plodnice.

Konzistencia : pevná (tuhá), krehká, pružná, špongiovitá (hubovitá), dutá (teda hlúbik s dutinou)

Farba na reze (postupné zmeny farby, treba sledovať dlhšie, niekedy sa zmeny prejavia až po desiatkach minút ):

   - hneď po reze (aká .... ), po čase (aká ....), jednotná v celej plodnici, na báze iná (aká ....), v okrajových (periférnych) oblastiach rezu (aká ....), v stredovej časti hlúbika - klobúka (aká ....)

Vôňa : V mnohých prípadoch veľmi dôležitý rozlišovací znak, skúšame vôňu plodnice za čerstva, ale aj pri zasychaní (niekedy sa vôňa mení, zvýrazňuje, slabne). Rýdziky majú širokú škálu vôní (pachov), a ich vnímanie je ovplyvnené aj subjektívne (teda určovateľom).

   - bez vône, ovocná (jablko, citrus, kokos), kyslá, plošticová (ako Lactarius quietus, niekomu môže pripomínať potuchnutú, pivničnú, nasladlú), hubová, chemická (gumová), pelargóniová, maggi korenie (polievkové korenie, pražená čakanka), rybacia (niekedy ako artičoková), nešpecifikovateľná, ...

   - výrazná, nevýrazná

  - za čerstva, pri zasychaní

Chuť :Sledujeme aj zmenu chute, teda aká je ihneď po ochutnaní, aká neskôr:

   - mierna, veľmi štipľavá, štipľavá, jemne štipľavá, korenistá, horká, zvieravá (trpká), nepríjemná, ...

Reakcia KOH, FeSO4, ... na dužine (hlúbiku): aká ....


HLÚBIK:

Tu musím uviesť, že výška hlúbika do veľkej miery závisí od spôsobu rastu plodnice, či vyrastá v hlbokom machu, alebo na tvrdej zemi. Hlúbik je potrebné pozorovať aj z hľadiska farebných znakov (farba, škvrny, ďubky, pruh pod lupeňmi, farbené zmeny na báze), ale aj charakteru jeho povrchu.

Dĺžka vo vzťahu k priemeru klobúka: dlhší, rovnaký, kratší

Rozmery: výška x šírka ..... cm(mm) – sledujeme u dospelých plodníc

Konzistencia : pevný, krehký, pružný, s dutinou, špongiovito vypchatý

Tvar : valcovitý (pravidelne, nepravidelne), súdkovitý (v strede zhrubnutý), hore stenčený, na báze zhrubnutý, na báze zakrivený, akoby postláčaný (deformovaný)

Povrch : hladký, lysý, oinovatený (vo vrchnej časti, celý), pozdĺžne žilkovaný, zvrásnený, zamatový, šupinkatý, s farebnými škvrnami (aké ....), ďubkovaný (skrobikulátny), na báze chĺpkatý (plstnatý), suchý, slizký, viskózny (lepkavý)

Farba v porovnaní s farbou klobúka: bledšia, rovnaká, tmavšia

Farba : aká ...., jednotná, na vrchu bledšia, na báze tmavšia, na báze iná (výrazné škvrny inej farby), pod lupeňmi pás inej farby (biely, bledší, ružový, tmavší), všímať si farebné zmeny po poškodení (poškriabaní, otretí)


Na prvý pohľad sa môže zdať, že je prakticky nemožné všetky tieto znaky zaznamenať. Nie vždy je samozrejme potrebné pre správne určenie vedieť všetky popísané znaky. Skúsenosťami sa človek naučí ,,vypichnúť“ tie, ktoré je nutné si všímať pri jednotlivých druhoch na ich odlíšenie od druhov podobných. To však pri (pre nás na mieste samom) neznámom druhu nevieme. Pre komplexné štúdium je hlbšie skúmanie potrebné.

Powered by SmugMug Log In