4 - Vnútorné členenie rodov Lactarius a Lactifluus - Jamrich Michal

Vnútorné členenie rodov Lactarius a Lactifluus

Rody Lactarius a Lactifluus – zaradenie európskych druhov do skupín (rody, podrody, sekcie, podsekcie)

Rod Lactarius a rod Lactifluus (pod spoločným slovenským názvom - rýdziky) zaraďujeme do ríše Fungi, kmeň Basidiomycota, trieda Agaricomycetes, rad Russulales a čeľaď Russulaceae. V čeľadi Russulaceae sú okrem nich ešte najväčší rod Russula - plávky (Persoon, 1796) a rod Multifurca (Buyck & V. Hofstetter).


Dlhú dobu boli všetky rýdziky zaraďované do jediného rodu Lactarius (Persoon,1797). Podľa nových molekulárnych analýz a štúdií rýdzikov, ako aj ďalších zástupcov tejto čeľade, v celosvetovom meradle (pod vedením belgickej mykologičky Annemieke Verbeken) došlo však k výraznej zmene vo vnímaní rýdzikov z pohľadu ich postavenia a nomenklatúry. Asi 20 – 25 % druhov rýdzikov bolo, resp. bude preradených do novovytvoreného rodu Lactifluus (Verbeken et al., 2011, 2012; Stubbe et al., 2012; Sá et al., 2013). Ide väčšinou o druhy, ktoré sa nachádzajú v tropickej Afrike, ale aj v severnej či južnej Amerike, Ázií, no niektoré z nich sú zastúpené aj v Európe. Z Európskych druhov ide (zatiaľ) o druhy z okruhu Lactarius piperatus, Lactarius vellereus a Lactarius volemus. Predmetná zmena v nomenklatúre rýdzikov bola predložená Medzinárodnému výboru pre nomenklatúru (International Committee of Nomenclature), ktorým bola prijatá (Taxon 60 (1): 225 a 60 (4): 1212-1213).


Zástupcov čeľade Russulaceae odlišujeme od ostatných lupeňovitých húb pomerne jednoducho podľa charakteru ich dužiny, ktorá je lámavá (zložená z guľovitých buniek), teda nie vláknitá (ktorá sa trhá po vláknach). Dá sa to pozorovať pri rozlomení, prípadne odlúpnutí, časti dužiny, ktorá sa láme (štiepi) ako krieda, či dužina jablka.


Základným makroskopickým rozlišovacím znakom rýdzikov od plávok je existencia mlieka u rýdzikov a jeho vytekanie pri poranení plodnice, čo je najviac viditeľné na lupeňoch a dužine klobúka. Za výrazne suchého počasia a pri starých plodniciach nemusí byť však tento základný znak dobre viditeľný, tak ako je to problematické aj v celkovo suchých podnebiach, napr. v Afrike. Mlieko je aj v závislosti od jednotlivého druhu hojné, alebo nehojné, môže byť výrazne kvapalné (tečie), alebo skôr tuhšie (krémová konzistencia), máva rôznu farbu, pričom sa často vplyvom reakcie so vzduchom jeho farba mení. Ďalšími výraznými a všeobecnými (sú však výnimky) makroskopickými rozlišovacími znakmi rýdzikov od plávok sú menej žiarivé (skôr matnejšie) a jednoliate farby klobúkov (aj hlúbikov) u rýdzikov, ako aj častá prítomnosť lupienkov (ide o kratšie lupene, ktoré nesiahajú od okraja klobúka až k hlúbiku) medzi lupeňmi. Na druhej strane plávky takéto lupienky majú iba výnimočne, klobúky plávok sú typicky žiarivejšie (živšie) sfarbené a výrazne kontrastujú s bledými lupeňmi a hlúbikom. Pre rýdziky je navyše často (pri veľa druhoch) typickým znakom zónovanie (kruhovanie) na klobúkoch, plstnatý (chĺpkatý) okraj klobúkov a ďubkovaný (skrobikulátny) povrch hlúbikov. Najspoľahlivejšou metódou na rozlíšenie týchto rodov je pri mikroskopovaní zistenie prítomnosti resp. neprítomnosti pseudocystíd na povrchu lupeňa, ktoré sú zakončením mliečnic (špecifický druh hýf, ktoré obsahujú mlieko).


Rod Multifurca (nie je prítomný v Európe) je charakteristický výrazným rozvidlením lupeňov, ktoré sú vo farbe tmavo žltej, výtrusný prach je taktiež tmavo žltý, klobúk býva značne zónovaný (kruhovaný), pričom zónovanie (vo forme pruhov) je prítomné aj v dužine klobúka. Niektoré druhy produkujú mlieko, iné nie. Celkovo ide o druhy, ktoré sú akýmsi prechodom medzi plávkami a rýdzikmi.


Je ťažké presne špecifikovať rozdiely (odhliadnuc od molekulárnych štúdií) medzi rodmi Lactarius a Lactifluus, ale sú tu niektoré morfologické znaky a odlišnosti. Hrubostenné koncové elementy v pileipellis a stipitipellis, ako aj lamprocystidy, sú bežné v rode Lactifluus, ale v rode Lactarius sa vyskytujú iba zriedkavo. Trama hyménia tvorená sférocystami (guľovité bunky) je bežná pre rod Lactifluus, ale zriedkavá pre rod Lactarius.


Primárnym rozlišovacím znakom pri zaraďovaní jednotlivých druhov rýdzikov do podrodov, sekcií, podsekcií bol v minulosti charakter vrchnej vrstvy pokožky klobúka (pileipellis). Takéto triedenie prezentovala väčšina významných mykológov. V dnešnej dobe dochádza postupne k rozširovaniu molekulárnych štúdií, ktorých výsledky vedú k zmene postavenia mnohých druhov v systéme vnútorného triedenia (členenia) rýdzikov. Dôležitou udalosťou v tomto smere bolo rozdelenie rýdzikov do dvoch rodov Lactarius a Lactifluus. S postupom času a dopĺňaním informácií bude naďalej dochádzať k presunom jednotlivých druhov v rámci sekcií (podsekcií), čo bude viesť k viac prirodzenému klasifikačnému systému (na základe DNA príbuznosti druhov). Charakter pileipellis je však naďalej dôležitým makro(mikro)skopickým rozlišovacím znakom.


Rod Lactarius sa v novom ponímaní delí na tri podrody: Piperites (Fr. ex J. Kickx f.) Kauffman, Russularia (Fr. ex Burl.) Kauffman a Plinthogalus (Burl.) Hesler & A.H. Sm..

Rod Lactifluus sa delí na šesť podrodov: Lactifluus, Piperati Verbeken, Edules (Verbeken) Verbeken, Lactariopsis (Henn.) Verbeken, Russulopsis (Verbeken) Verbeken, Gerardii (A.H.Sm. & Hesler) Stubbe. V Európe sú iba zástupcovia podrodov Lactifluus, Piperati a Lactariopsis.



Rod Lactarius (Persoon,1797)


Podrod PIPERITES   (Fr. ex J. Kickx f.) Kauffman

Sekcia Atroviridi Hesler & A. H. Smith

                  Lactarius turpis (Weinm.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 335 (1838) [1836-1838]

Sekcia Glutinosi Quélet

Podsekcia Pyrogalini Singer

Lactarius blennius (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838]

Lactarius circellatus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 338 (1838) [1836-1838]

Lactarius flexuosus var. flexuosus (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821)

Lactarius flexuosus var. roseozonatus H. Post, Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 2: 163 (1863)

Lactarius fluens Boud., Bull. Soc. mycol. Fr. 15: 49 (1899)

Lactarius fraxineus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 79: 471 (1964) [1963]

Lactarius ilicis Sarnari, Boll. Assoc. Micol. Ecol. Romana 10(no. 29): 22 (1993)

Lactarius pilatii Z. Schaef., Česká Mykol. 22: 18 (1966)

Lactarius pyrogalus (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 339 (1838) [1836-1838]

Lactarius vietus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 344 (1838) [1836-1838]

Podsekcia Trivialini (Hesler &A. H.Smith) Heilmann-Clausen & Vesterholt

Lactarius hysginoides Korhonen & T. Ulvinen, Karstenia 25: 62 (1985)

Lactarius hysginus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838]

Lactarius nanus J. Favre, Ergebn. wiss. Unters. schweiz. NatnParks 5(33): 205 (1955)

Lactarius subcircellatus Kühner, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91: 69 (1975)

Lactarius trivialis (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838], (syn. Lactarius utilis (Weinm.) Fr., Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 2(2): 159 (1863))

Podsekcia Pallidini M. Bon & Basso

Lactarius albocarneus Britzelm., Bot. Zbl. 62: 309 (1895)

Lactarius fascinans (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 336 (1838) [1836-1838]

Lactarius musteus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838]

Lactarius pallidus Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797)

Sekcia Uvidi (Konrad) M. Bon

Podsekcia Uvidini (Konrad) Basso

Lactarius cistophilus Bon & Trimbach, in Bon, Docums Mycol. 8(no. 29): 36 (1978)

Lactarius luridus (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 625 (1821)

Lactarius pseudouvidus Kühner, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91(1): 28 (1975)

Lactarius brunneoviolaceus M.P. Christ., Botany of Iceland 3: 218 (1941)

Lactarius uvidus  (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 338 (1838) [1836-1838]

Lactarius violascens (J. Otto) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 342 (1838) [1836-1838]

Lactarius hrdovensis Škubla, Czech Mycol. 58(1-2): 68 (2006)

Podsekcia Aspedeini Singer emend Basso

Lactarius aspideus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 336 (1838) [1836-1838]

Lactarius dryadophilus Kühner, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91: 68 (1975)

Lactarius flavidus Boud., Bull. Soc. mycol. Fr. 3(2): 145 (1887)

Lactarius flavoaspideus Kytöv., Karstenia 49(1): 24 (2009)

Lactarius flavopalustris Kytöv., Karstenia 49(1): 20 (2009)

Lactarius repraesentaneus Britzelm., Ber. naturhist. Augsburg 28: 136 (1885)

Lactarius salicis - herbaceae Kühner [as 'salis-herbaceae'], Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91: 68 (1975)

Lactarius salicis-reticulatae Kühner, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 91: 389 (1975)

Sekcia Dapetes Fr.

(na základe molekulárnych štúdií bol do sekcie Dapetes zaradený aj Lactarius porninsis, ktorý bol pôvodne v sekcií Zonarii)

Lactarius deliciosus (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821)

Lactarius deterrimus Gröger, Westfälische Pilzbriefe 7: 10 (1968)

Lactarius fennoscandicus Verbeken & Vesterh., Cryptog. Mycol. 19(1-2): 87 (1998)

Lactarius quieticolor Romagn., Revue Mycol., Paris 23(3): 280 (1958)

Lactarius salmonicolor R. Heim & Leclair, Revue Mycol., Paris 18: 221 (1953)

Lactarius semisanguifluus R. Heim & Leclair, Revue Mycol., Paris 15: 79 (1950)

Lactarius porninsis Rolland, Bull. Soc. mycol. Fr. 5: 168 (1889)

Lactarius cyanopus Basso, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 114(4): 67 (1998)

Lactarius sanguifluus (Paulet) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 341 (1838) [1836-1838]

Lactarius vinosus (Quél.) Bataille, Fl. Monogr. Astérosporales: 28 (1908)

Sekcia Zonarii Quél. em. Kühner & Romagnesi

Podsekcia Zonarii (Quélet) Basso

Lactarius acerrimus Britzelm., Bot. Zbl. 54(4): 98 (1893)

Lactarius controversus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 39 (1800) [1799]

Lactarius evosmus Kühner & Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 69: 361 (1954) [1953]

Lactarius illyricus Piltaver, Mycol. Res. 96(8): 694 (1992)

Lactarius zonarioides Kühner & Romagn., Fl. Analyt. Champ. Supér. (Paris): 474 (1953)

Lactarius zonarius (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 336 (1838) [1836-1838]

Podsekcia Scrobiculati Hesler & A. H. Smith

Lactarius aquizonatus Kytöv., Karstenia 24(2): 60 (1984)

Lactarius auriolla Kytöv., Karstenia 24(2): 54 (1984)

Lactarius citriolens Pouzar, Česká Mykol. 22: 20 (1968)

Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 7: 128 (1881)

Lactarius leonis Kytöv., Karstenia 24(2): 46 (1984)

Lactarius olivinus Kytöv., Karstenia 24(2): 49 (1984)

Lactarius resimus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 336 (1838) [1836-1838]

Lactarius scrobiculatus (Scop.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838]

Lactarius tuomikoskii Kytöv., Karstenia 24(2): 52 (1984)

Lactarius pseodoscrobiculatus Basso, Neville & Poumarat, Bulletin Semestriel de la Fédération des Associations Mycologiques Méditerranéennes 19: 14 (2001)

Podsekcia Croceini (Burl.) Sing.

Lactarius chrysorrheus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 342 (1838) [1836-1838]

Lactarius mediterraneensis Llistos. & Bellù, Mycotaxon 57: 176 (1996)

Sekcia Piperites Fr.

Lactarius mairei Malençon, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 55: 34 (1939)

Lactarius pubescens Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 335 (1838) [1836-1838]

Lactarius scoticus Berk. & Broome, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 3: 208 (1879)

Lactarius spinosulus Quél. & Le Bret., Bull. Soc. Amis Sci. Nat. Rouen, Sér. II 15: 168 (1880) [1879]

Lactarius tesquorum Malençon, Beih. Sydowia 8: 263 (1979)

Lactarius torminosulus Knudsen & T. Borgen, in Knudsen & Hansen, Nordic Jl Bot. 16(2): 212 (1996)

Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 623 (1821)

druhy bez presnejšieho zaradenia:

Lactarius alpinus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 27: 96 (1875) [1874]

Lactarius glyciosmus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 348 (1838) [1836-1838]

Lactarius lepidotus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 408 (1979)

Lactarius lilacinus (Lasch) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 348 (1838) [1836-1838]

Lactarius mammosus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 347 (1838) [1836-1838]

Lactarius stephensii (Berk.) Verbeken & Walleyn, in Nuytinck, Verbeken, Delarue & Walleyn, Belg. Jl Bot. 136(2): 151 (2004)


Pôvodne rozlišovaná Sekcia Colorati (Bat.) Hesler & A. H. Smith, do ktorej patrili Lactarius glyciosmus, Lactarius mammosus, Lactarius lilacinus, Lactarius helvus, Lactarius rufus, Lactarius alpinus, Lactarius lepidotus, už nie je momentálne aktuálna a jej zástupcovia boli na základe molekulárnych analýz rozdelení do podrodov Piperites a Russularia.

Podrod RUSSULARIA (Fr. ex Burl.) Kauffman

druhy bez presnejšieho zaradenia:

Lactarius helvus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 347 (1838) [1836-1838]

Lactarius rufus (Scop.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 347 (1838) [1836-1838]

Sekcia Russularia Fr.

(*do budúcnosti by bolo vhodné vyriešiť molekulárnymi štúdiami aj otázku sporného vzájomného postavenia Lactarius fulvissimus/Lactarius britannicus (subsericatus), teda či ide o jeden druh, alebo druhy samostatné)

Lactarius badiosanguineus Kühner & Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 69: 361 (1954) [1953]

Lactarius borzianus (Cavara) Verbeken & Nuytinck, in Nuytinck, Verbeken, Delarue & Walleyn, Belg. Jl Bot. 136(2): 151 (2004) [2003]

Lactarius quietus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 343 (1838) [1836-1838]

Lactarius sphagneti (Fr.) Neuhoff, Pilze Mitteleuropas (Stuttgart): 181 (1956)

Lactarius subdulcis (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 625 (1821)

Lactarius decipiens Quél., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 14(2): 448 (1885)

Lactarius hepaticus Plowr., in Boudier, Icon. Mycol. (Paris) 4: 28 (1905)

Lactarius lacunarum (Romagn.) J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 5(Taxon. Consp.): IV, 46 (1940)

Lactarius lapponicus Harmaja, Karstenia 15: 20 (1976), (syn. Lactarius duplicatus A. H. SM. Brittonia 12: 329 (1960))

Lactarius aurantiacus (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821). (syn. Lactarius mitissimus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 345 (1838) [1836-1838]

Lactarius fulvissimus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 69: 362 (1954) [1953]

Lactarius lanceolatus O.K. Mill. & Laursen, Can. J. Bot. 51: 43 (1973)

Lactarius zugazae G. Moreno, Montoya, Band.-Muñoz & Heykoop, Micologia e Vegetazione Mediterranea 15 (2): 95 (2001)

Sekcia Tabidi Fr.

Lactarius britannicus D.A. Reid, Fungorum Rariorum Icones Coloratae 4: 16 (1969) (často sa považuje za synonymum k Lactarius fulvissimus)

Lactarius rubrocinctus Fr., Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 2(2): 176 (1863)

Lactarius brunneohepaticus M.M. Moser, Fungorum Rariorum Icones Coloratae 7: 39 (1978)

Lactarius cyathuliformis Bon, Docums Mycol. 8(nos 30-31): 69 (1978)

Lactarius obscuratus (Lasch) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838]

Lactarius omphaliiformis Romagn. [as 'omphaliformis'], Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 90(2): 146 (1974)

Lactarius tabidus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838]

Sekcia Olentes Bat.

Lactarius atlanticus Bon, Docums Mycol. 5(no. 17): 23 (1975)

Lactarius camphoratus (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 346 (1838) [1836-1838]

Lactarius rostratus Heilm.-Claus., in Heilmann-Clausen, Verbeken & Vesterholt, Fungi of Northern Europe (Greve) 2: 216 (1998)

Lactarius serifluus (DC.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 345 (1838) [1836-1838], (syn. Lactarius subumbonatus Lindgr., Bot. Notiser: 200 (1845))

Podrod PLINTHOGALUS (Burl.) Hesler & A.H. Sm.

Lactarius acris (Bolton) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 625 (1821)

Lactarius azonites (Bull.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 343 (1838) [1836-1838]

Lactarius fuliginosus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 348 (1838) [1836-1838]

Lactarius lignyotus Fr., Monogr. Lact. Suec.: 25 (1857) Lactarius picinus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 348 (1838) [1836-1838]

Lactarius pterosporus Romagn., Revue Mycol., Paris 14: 108 (1949)

Lactarius romagnesii Bon., Docums Mycol. 9(no. 35): 39 (1979)

Lactarius ruginosus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 72: 340 (1957) [1956]

Lactarius subruginosus J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris) 3: 316 (1976)

Rod Lactifluus (Verbeken et al., 2011, 2012; Stubbe et al., 2012; Sá et al., 2013)

(niektoré rodové názvy ešte čakajú na schválenie premenovania na Lactifluus, návrh už bol daný a mal by byť odsúhlasený aj na základe akceptácie celkovej zmeny vnímania rýdzikov a ich rozdelenia do dvoch rodov Lactarius a Lactifluus)

Podrod LACTARIOPSIS (Henn.) Verbeken

Sekcia Albati (Bataille) Verbeken

Lactifluus bertillonii (Neuhoff ex Z. Schaef.) Bon, Docums Mycol. 10(nos 37-38): 92 (1980) [1979]

Lactifluus vellereus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 340 (1838) [1836-1838]

Podrod LACTIFLUUS (Pers.) Roussel, Fl. Calvados, Ed. 2: 66. 1806

Sekcia Lactifluus (Pers.) Roussel, Fl. Calvados, Ed. 2: 66. 1806

Lactifluus volemus (Fr.: Fr.) Kuntze, Revis. Gen. Pl. 2: 857. 1891.

Lactifluus subvolemus Van de Putte & Verbeken

Lactifluus oedematopus Scop. (Kuntze), Revis. gen. pl. II: 857. 189

Sekcia Phlebonemi (R. Heim ex Verbeken) Verbeken

Lactifluus luteolus Peck, Bull. Torrey bot. Club 23: 412 (1896)

Sekcia Tomentosi (McNabb) Verbeken

Lactifluus rugatus Kühner & Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 69: 362 (1954) [1953]

Podrod PIPERATI Verbeken

Sekcia Piperati (Fr.) Verbeken

Lactifluus glaucescens Crossl., Naturalist, London: 5 (1900)

Lactifluus piperatus (L.) Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797)


Druhy legitímne, ale dlho nenájdené, neskúmané, alebo s otáznou existenciou (samostatným postavením):

Lactarius cupricolor Z. Schaef., Česká Mykol. 20: 158 (1966) - druh v súčasnosti nejasnej identity, dlho nenájdený (neskúmaný), podľa popisu podobný k Lactarius pallidus Pers. (podsekcia Pallidini), resp. Lactarius vietus (Fr.) Fr. (podsekcia Pyrogalini).

Lactarius odoratus Velen., České Houby 1: 168 (1920) - druh dlho nenájdený (neskúmaný), bližšie nezaradený.

Lactarius cookei Z. Schaef., Česká Mykol. 14(4): 236 (1960) - ide o druh, ktorý nebol dlho nájdený (posledné nálezy boli z roku 1957), pričom prvý krát bol popísaný ako druh s názvom Lactarius picinus sensu Cooke, 1828. Pod teraz platným menom Lactarius cookei Z. Schaef. ho popísal Z. Schaefer v Česká Mykologie 14 (4): 236 (1960). Holotyp bol nájdený na Slovensku, Tatra Magna (Carpatorum), Lendak, 11.08.1957, herbarium Fungi Moravici Brno. Pre M. T. Basso poskytlo exsikát z tohto nálezu k jej preskúmaniu múzeum v Brne, pričom zistila, že výtrusy vykazujú mierne odlišnosti v ornamentike od Lactarius picinus Fr. a Lactarius romagnesii Bon.. Ostatné skúmané znaky sa zhodovali s Lactarius picinus Fr., preto si myslí, že Lactarius cookei Z. Schaef. by mohol byť (pri absencií ďalších makroskopických odlišností - tam je zhoda s Lactarius picinus Fr.), pokiaľ berie do úvahy veľkú premenlivosť druhu Lactarius picinus Fr., práve tento druh. Každopádne ani ona ho nezaradila ako jeho synonymum.

Lactarius hradecensis Z. Schaef., Česká Mykol. 2: 85 (1948) – druh v súčasnosti nejasnej identity, dlho nenájdený, samotným autorom zaraďovaný niekde do blízkosti Lactarius quietus (Fr.) Fr., prípadne k Lactarius vietus (Fr.) Fr., alebo aj k Lactarius subdulcis (Pers.) Gray, podľa M. T. Basso.

Lactarius terenopus Romagn. Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 72: 340 (1957) – druh popísaný v roku 1957, od toho času nájdený a popisovaný iba v roku 2007 (Moreau and Courtecuisse 2007), avšak iba na základe jednej plodnice. Druh mal byť odlišovaný od Lactarius pterosporus Romagn., Revue Mycol., Paris 14: 108 (1949) podľa menších výtrusov, modro sivého nádychu farby klobúka, trochu odlišným charakterom (hrúbkou) subpellis v pileipellis (pokožka klobúka). Všetky tieto znaky je však možné subsumovať pod určitú variabilitu druhu Lactarius pterosporus Romagn., Revue Mycol., Paris 14: 108 (1949). Jeho samostatná existencia je otázna, ale nie je vylúčená. Je však potrebné pozorovať jednotlivé znaky na viacerých zberoch (zdroj: Lactarius subg. Plinthogalus: the European taxa and American varieties of L. lignyotus re-evaluated, A. Verbeken, D. Stubbe, Mycologia, June 2012).

Lactarius spurius Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 96: 76 (1980) – druh veľmi príbuzný a podobný k Lactarius piperatus (L.) Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797). Žiadna z mne dostupných autorít tento druh bližšie nerozoberá, zdroje informácií k nemu sú neoverené.

Vybrané legitímne druhy, ktoré sú ale podľa niektorých (väčšiny) autorít zaradené ako synonymá k inému druhu:

Lactarius britannicus   D.A. Reid, Fungorum rariorum Icones coloratae 4: 16. (1969) - Pri tomto druhu sú dve teórie čo sa týka synonymického priradenia druhu Lactarius britannicus (v oboch jeho formách L. britannicus f. britannicus, L. britannicus f. pseudofulvissimus) pod druhové meno Lactarius fulvissimus. Na jednej strane sú autority, ktoré tieto druhy striktne rozlišujú (Mycobank, M.T. Basso, a iné), pričom iné autority (Index Fungorum, Verbeken) berú Lactarius britannicus ako synonymum k Lactarius fulvissimus. Ja som na základe mojich doterajších pozorovaní (aj mikroskopickom skúmaní a porovnávaní rôznych zberov, z ktorých niektoré vykazovali všetky makroskopické znaky pre L. britannicus) za ich zlúčenie pod druhové meno Lactarius fulvissimus. Mikroskopicky som zatiaľ nedokázal nájsť také rozdiely, ktoré by boli jednoznačné pre ich samostatné postavenie. Mnoho zberov je navyše akýmsi prechodom medzi týmito ,,druhmi", čo sa týka makroznakov, a ich rozlišovanie je zložité. Skôr by som sa priklonil k ich odlišovaniu ako formy (variety). Konečné rozhodnutie by mala dať v budúcnosti DNA analýza a porovnanie zberov na takejto molekulárnej úrovni. Čiže momentálne zastávam názor, že ide o druh jeden, avšak veľmi makroskopicky (vzhľadovo, ale aj charakteristikou niektorých znakov - napr. zmena farby mlieka po izolovaní) variabilný.

Lactarius oedohyphosus Idzerda & Noordel. - Je to legitímny druh podľa Index Fungorum, Mycobank, aj iných autorít. M. T Basso (1999) ho taktiež teoreticky uznala a prebrala do svojej monografie, aj keď ňou osobne nebol nájdený a skúmaný. Heilmann-Clausen a spol. (1998) ho však považujú za synonymum k Lactarius lacunarum. Ide o druh podobný k Lactarius tabidus, resp. Lactarius lacunarum, má však vykazovať určité mikroskopické a z časti aj makroskopické odlišnosti.

Lactarius clethrophilus Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 90: 145 (1974) - druh považovaný za legitímny podľa Index Fungorum aj podľa Mycobank, ide o veľmi podobný druh k Lactarius obscuratus, ktorý má sám o sebe veľa uznaných variet. Aj M. T. Basso tento druh prakticky uznala, nakoľko ho nezaradila ako synonymum k Lactarius obscuratus, resp. ani k jednej z jeho variet. Mikroskopicky sa veľmi nelíši od Lactarius obscuratus var. obscuratus, jeho výtrusy majú jemne odlišnú ornamentiku a tvar. Makroskopicky však nejaké odlišnosti vykazuje, ale nie je novými nálezmi preukázané, že nemôže ísť iba o variabilitu druhu Lactarius obscuratus. Niektorí autori (napr. Heilmann-Clausen (1998)) tento druh zaradili ako synonymum k Lactarius obscuratus v jeho širšom zmysle.

Lactarius subumbonatus Lindgr. - podľa nových teórií a názorov niektorých autorít (A. Verbeken, J Vesterholt - Funga Nordica, vol. 2, 2012; K. Kalamees -Riisikad, The genus Lactarius in Estonia, 2011) je zaradený ako synonymum k Lactarius serifluus (DC.) Fr..

Lactarius utilis (Weinm.) Fr., Monogr. Hymenomyc. Suec. (Upsaliae) 2(2): 159 (1863) – zaradený podľa niektorých autorít (Verbeken, A. & Vesterholt, J. 2008. Lactarius. – In: Knudsen, H. & Vesterholt, J. (eds.): Funga Nordica 2012, 137) a na základe nových poznatkov pod Lactarius trivialis (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838] (Kalamees).

Lactarius mitissimus (Fr.) Fr., Epicrisis Systematis Mycologici: 345 (1838) - momentálne je už zaradený ako synonymum k Lactarius aurantiacus (Pers.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821).

Lactarius pergamenus (Sw.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 340 (1838) – zaradený pod Lactarius piperatus (L.) Pers., Tent. disp. meth. fung. (Lipsiae): 64 (1797) podľa väčšiny autorít.

Lactarius syringinus Z. Schaef., Česká Mykol. 10: 171 (1956) – niektorými autoritami (M. T. Basso, 1999; Kalamees, 2011) zaraďovaný ako synonymum k Lactarius vietus (Fr.) Fr.. Iní autori, ako J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, & J. Vesterholt, ho v monografií The Genus Lactarius (Fungi of Northern Europe—Vol. 2, 1998) síce zaradili ako legitímny, samostatný druh, no aj A. Verbeken a spol. ho na základe nových štúdií (2013) už berie ako určitú varietu k Lactarius vietus (Fr.) Fr..

Lactarius hortensis Velen., České Houby 1: 163 (1920) – síce je vedený v Index Fungorum a MycoBank ako samostatný druh, väčšina autorít (M. T. Basso, Kalamees, J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, & J. Vesterholt) ho považujú za synonymum k Lactarius pyrogalus (Bull.) Fr..

Lactarius sanguineovirescens Fillion, Bull. Trimestriel Féd. Mycol. Dauphiné-Savoie 29 (113): 21. 1989 – synonymum k Lactarius semisanguifluus R. Heim & Leclair.

Lactarius payettensis A.H. Sm., Brittonia 12: 324 (1960) – synonymum k Lactarius olivinus Kytöv., Karstenia 24(2): 49 (1984).

Lactarius bresadolanus Singer [as ,,bresadolianus"], Annls mycol. 40(1/2): 122 (1942) – synonymum k Lactarius zonarioides Kühner & Romagn., Fl. Analyt. Champ. Supér. (Paris): 474 (1953).

Lactarius duplicatus A. H. Sm., Brittonia 12: 329 (1960) – synonymum k Lactarius lapponicus Harmaja, Karstenia 15: 20 (1976).

Lactarius rubescens Bres., Fung. trident. 1(1): 84 (1881) – synonymum k Lactarius decipiens Quél., Compt. Rend. Assoc. Franç. Avancem. Sci. 14(2): 448 (1885).

Lactarius cremor sensu Basso (1999) – synonymum k Lactarius rostratus Heilm.-Claus., in Heilmann-Clausen, Verbeken & Vesterholt, Fungi of Northern Europe (Greve) 2: 216 (1998).

Powered by SmugMug Log In