Stručná charakteristika:

Veľký druh rýdzika (90-150 (200) mm), vyskytuje sa najmä v Škandinávií a Pobaltí, inde v Európe je dosť vzácny. Rastie na suchších aj vlhkejších miestach (machu), skôr vápenatých, alebo piesočnatých, pôdach (ale nie výhradne) v ihličnatých aj listnatých lesoch. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), smrek (Picea abies), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.). Klobúk na začiatku plochý s vtlačeným (pupkovitým) stredom a výrazne podvinutým okrajom, neskôr sa stáva až (hlboko vtlačený), okraj klobúka sa vyrovnáva, niekedy až pretáča smerom hore. Najprv je povrch pravidelný, neskôr zvlnený, jemne zvrásnený, lepkavý až slizký (akoby nepravidelne pokrytý slizom, vždy je tú lepkavosť vidieť, buď priamo, alebo po vyschnutí v podobe prilepených častí substrátu). Okraj klobúka je chlpatý (4-5 mm dlhé chĺpky), pričom tieto sú lepkavé a často (za vlhka) spojené do chumáčov, ktoré s vekom postupne miznú. Charakteristickým znakom viditeľným už u mladých plodníc je vodnaté kruhovanie (zónovanie) vo vonkajšej časti klobúka, u starších plodníc je kruhovanie niekedy vidno na ešte väčšej časti klobúka. Niekedy je možné nájsť aj plodnice bez kruhovania. Na dotyk je toto kruhovanie akoby drážkované, plastické. Farba je belavá až belavo žltkastá (hlavne v strede), niekedy v oblasti zónovania tmavšia až žltkasto okrová. Lupene veľmi husté. Hlúbik biely, belavo žltkastý (okrový), dosť hrubý a krátky, nepravidelne valcovitý alebo na báze zúžený, povrch hladký až hrboľatý, často +- skrobikulátny (škvrnitý hlavne v spodnej časti). Dužina pevná, vôňa príjemná ovocno kyslastá (citrónová), chuť horká až jemne štipľavá, ale +- príjemná. Mlieko nehojné, biele, ale rýchlo sa mení na žlto (sírovo žlto), chuť mlieka horká až štipľavá.

Podobné druhy: Lactarius resimus, Lactarius citriolens

Odkazy: Natural Fuingi of Finland, Russulales News, Bogiphoto, Stridvall