Vybrané synonymá:

Lactarius glaucescens Crossl., Naturalist, London: 5 (1900)

Lactarius piperatus var. glaucescens (Crossl.) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 186 (1979)

Lactarius pergamenus sensu auct.; fide Checklist of Basidiomycota of Great Britain and Ireland (2005)

Lactarius eburneus Z. Schaef., Ceska Mykol. 33: 4. 1979.

Stručná charakteristika:

Veľký druh rýdzika (70-150 mm), preferuje +- vápencový podklad, ale nie výhradne, nájdeme ho aj na kyslejšom (neutrálnejšom) podloží, kde má rád hlinito ílovité pôdy. Rastie jednotlivo alebo skupinovo, ide skôr o teplomilný druh, ale s možným výskytom až do podhorských oblastí v listnatých, či zmiešaných lesoch. Viaže sa najmä na dub (Quercus sp.), hrab (Carpinus sp.), buk (Fagus sp.), gaštan (Castanea sp.), liesku (Corylus sp.). Plodnice sú veľmi pevné, hutné. Klobúk nie je väčšinou čisto biely, objavujú sa časté tmavšie fľaky (nepravidelné tmavšie -  žltkasto okrové až hrdzavé  škvrny), niekedy je skoro celý až bledo krémový, bledo okrový, povrch klobúka hladký, suchý, nevýrazne zamatový, skôr matný, často jemne radiálne zvrásnený (u starých plodníc a za sucha výraznejšie), pričom pri popukanej pokožke môže presvitať nazelenalá farba ,,poranenej“ odkrytej dužiny. Lupene sú veľmi husté, veľmi nízke (2-3 mm) a zbiehavé, belavo krémové, niekedy s červenkastým nádychom, na poranených miestach od mlieka zelenejú, niekedy až špinavo hnednú po dlhom čase. Dužina sa biela, ale po hodinách sa sfarbuje modrasto zeleno. Vôňa ovocná (ako sušené jablká) až medová. Chuť dužiny štipľavá. Mlieko skôr nehojné, biele, neskôr bielo krémové, zasychá v kontakte s lupeňmi a dužinou väčšinou na zelenkasto (v podobe malých kvapiek), izolované zasychá na bielo krémovo a zahusťuje sa, reakcia mlieka s KOH je väčšinou žltá až oranžová (nie je do ale vždy tak, môže zostať aj bez reakcie). Chuť mlieka ihneď veľmi štipľavá a neskôr aj zvieravá. S dužinou reaguje KOH väčšinou na výrazne oranžovo (hlavne na báze, ale aj v dužine klobúka, ale tiež nie vždy). Podľa najnovších výskumov sa nedá Lactifluus piperatus a Lactifluus glaucescens rozlišovať so 100% istotou iba na základe zasychania mlieka za zelenkasto a podľa reakcie s KOH na oranžovo (žltooranžovo). Boli zistené pri oboch druhoch aj opačné reakcie. Makroskopicky sú plodnice (klobúk) Lactifluus piperatus farebne skôr čisto biele (iba malé okrové, tmavšie) škvrny, pričom Lactifluus glaucescens je často ,,špinavý", teda nie je čisto biely, ale má väčšie tmavšie fľaky na klobúku. Mikroskopicky je základným rozlišovacím znakom charakter pileipellis- pri Lactifluus piperatus je oveľa užšia a menej výrazná vrchná vrstva hýf (tie sú široké 2-4µm) na povrchu klobúka (výška do 10-30 µm), cez ktorú ľahko vidno presvitajúcu spodnú vrstvu pokožky tvorenú guľovitými bunkami (je to vidno aj pri priečnom reze aj pri skalpe). Lactifluus glaucescens má túto vrstvu hýf širšiu, výraznejšiu (80-120µm) a táto prekrýva spodnú časť pokožky v podobe guľovitých buniek. 

Podobné druhy: Lactifluus piperatus, Lactifluus vellereus, Lactifluus bertillonii, Lactarius controversus

Odkazy: Funghi in Italia, Russulales News, Bogiphoto, MycoDB